Tchèque modifier

Étymologie modifier

De bůh (« dieu ») et rovný (« égal ») ; comparer avec le grec ἰσόθεος, isótheos.

Adjectif modifier

nombre cas \ genre masculin féminin neutre
animé inanimé
singulier nominatif

bohorovný bohorovná bohorovné
vocatif

bohorovný bohorovná bohorovné
accusatif

bohorovného bohorovný bohorovnou bohorovné
génitif

bohorovného bohorovné bohorovného
locatif

bohorovném bohorovné bohorovném
datif

bohorovnému bohorovné bohorovnému
instrumental

bohorovným bohorovnou bohorovným
pluriel nominatif

bohorovní bohorovné bohorovná
vocatif

bohorovní bohorovné bohorovná
accusatif

bohorovné bohorovná
génitif

bohorovných
locatif

bohorovných
datif

bohorovným
instrumental

bohorovnými

bohorovný \Prononciation ?\

  1. Égal à Dieu, divin.
    • bohorovný klid, silence céleste.
  2. (En mauvaise part) Qui se considère l'égal de Dieu, infatué, orgueilleux.
    • bohorovný člověk.

Synonymes modifier

Dérivés modifier

Références modifier