costare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.



Modes impersonnels

Indicatif

Présent
(io)   costo \ˈkos.to\
(tu)   costi \ˈkos.ti\
(lui / lei)   costa \ˈkos.ta\
(noi)   costiamo \kos.ˈtja.mo\
(voi)   costate \kos.ˈta.te\
(loro)   costano \ˈkos.ta.no\
Passé composé
(io)  sono costato \ˈso.no kos.ˈta.to\
(tu)  sei costato \ˈse.i kos.ˈta.to\
(lui / lei)  è costato \e kos.ˈta.to\
(noi)  siamo costati \ˈsja.mo kos.ˈta.ti\
(voi)  siete costati \ˈsje.te kos.ˈta.ti\
(loro)  sono costati \ˈso.no kos.ˈta.ti\
Imparfait
(io)   costavo \kos.ˈta.vo\
(tu)   costavi \kos.ˈta.vi\
(lui / lei)   costava \kos.ˈta.va\
(noi)   costavamo \kos.ta.ˈva.mo\
(voi)   costavate \kos.ta.ˈva.te\
(loro)   costavano \kos.ˈta.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  ero costato \ˈe.rokos.ˈta.to\
(tu)  eri costato \ˈe.ri kos.ˈta.to\
(lui / lei)  era costato \ˈe.ra kos.ˈta.to\
(noi)  eravamo costati \e.ra.ˈva.mo kos.ˈta.ti\
(voi)  eravate costati \e.ra.ˈva.te kos.ˈta.ti\
(loro)  erano costati \ˈe.ra.no kos.ˈta.ti\
Passé simple
(io)   costai \kos.ˈta.i\
(tu)   costasti \kos.ˈtas.ti\
(lui / lei)   costò \kos.ˈto\
(noi)   costammo \kos.ˈtam.mo\
(voi)   costaste \kos.ˈtas.te\
(loro)   costarono \kos.ˈta.ro.no\
Passé antérieur
(io)  fui costato \ˈfu.i kos.ˈta.to\
(tu)  fosti costato \ˈfos.ti kos.ˈta.to\
(lui / lei)  fu costato \ˈfu kos.ˈta.to\
(noi)  fummo costati \ˈfum.mo kos.ˈta.ti\
(voi)  foste costati \ˈfos.te kos.ˈta.ti\
(loro)  furono costati \ˈfu.ro.no kos.ˈta.ti\
Futur simple
(io)   costerò \kos.te.ˈro\
(tu)   costerai \kos.te.ˈra.i\
(lui / lei)   costerà \kos.te.ˈra\
(noi)   costeremo \kos.te.ˈre.mo\
(voi)   costerete \kos.te.ˈre.te\
(loro)   costeranno \kos.ˈte.ran.no\
Futur antérieur
(io)  sarò costato \sa.ˈro kos.ˈta.to\
(tu)  sarai costato \sa.ˈrai kos.ˈta.to\
(lui / lei)  sarà costato \sa.ˈra kos.ˈta.to\
(noi)  saremo costati \sa.ˈre.mo kos.ˈta.ti\
(voi)  sarete costati \sa.ˈre.te kos.ˈta.ti\
(loro)  saranno costati \ˈsa.ran.no kos.ˈta.ti\

Conditionnel

Présent
(io)   costerei \kos.te.ˈre.i\
(tu)   costeresti \kos.te.ˈres.ti\
(lui / lei)   costerebbe \kos.te.ˈreb.be\
(noi)   costeremmo \kos.te.ˈrem.mo\
(voi)   costereste \kos.te.ˈres.te\
(loro)   costerebbero \kos.te.ˈreb.be.ro\
Passé
(io)  sarei costato \sa.ˈre.i kos.ˈta.to\
(tu)  saresti costato \sa.ˈres.ti kos.ˈta.to\
(lui / lei)  sarebbe costato \sa.ˈreb.be kos.ˈta.to\
(noi)  saremmo costati \sa.ˈrem.mo kos.ˈta.ti\
(voi)  sareste costati \sa.ˈres.te kos.ˈta.ti\
(loro)  sarebbero costati \sa.ˈreb.be.ro kos.ˈta.ti\

Subjonctif

Présent
che (io)   costi \ˈkos.ti\
che (tu)   costi \ˈkos.ti\
che (lui / lei)   costi \ˈkos.ti\
che (noi)   costiamo \kos.ˈtja.mo\
che (voi)   costiate \kos.ˈtja.te\
che (loro)   costino \ˈkos.ti.no\
Passé composé
che (io)  sia costato \ˈsi.a kos.ˈta.to\
che (tu)  sia costato \ˈsi.a kos.ˈta.to\
che (lui / lei)  sia costato \ˈsi.a kos.ˈta.to\
che (noi)  siamo costati \ˈsja.mo kos.ˈta.ti\
che (voi)  siate costati \ˈsja.te kos.ˈta.ti\
che (loro)  siano costati \ˈsi.a.no kos.ˈta.ti\
Imparfait
che (io)   costassi \kos.ˈtas.si\
che (tu)   costassi \kos.ˈtas.si\
che (lui / lei)   costasse \kos.ˈtas.se\
che (noi)   costassimo \kos.tas.ˈsi.mo\
che (voi)   costaste \kos.ˈtas.te\
che (loro)   costassero \kos.ˈtas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  fossi costato \ˈfos.si kos.ˈta.to\
che (tu)  fossi costato \ˈfos.si kos.ˈta.to\
che (lui / lei)  fosse costato \ˈfos.se kos.ˈta.to\
che (noi)  fossimo costati \ˈfos.si.mo kos.ˈta.ti\
che (voi)  foste costati \ˈfos.te kos.ˈta.ti\
che (loro)  fossero costati \ˈfos.se.ro kos.ˈta.ti\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  costa \ˈkos.ta\
(Lei)   costi \ˈkos.ti\
(noi)  costiamo \kos.ˈtja.mo\
(voi)  costate \kos.ˈta.te\
(Loro)  costino \ˈkos.ti.no\
Présent négatif
(tu) non   costare \ˈnon kos.ˈta.re\
(Lei) non  costi \ˈnon ˈkos.ti\
(noi) non  costiamo \ˈnon kos.ˈtja.mo\
(voi) non  costate \ˈnon kos.ˈta.te\
(Loro) non  costino \ˈnon ˈkos.ti.no\