Conjugaison:italien/spiccare

spiccare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .



Modes impersonnels modifier

Indicatif modifier

Présent
(io)   spicco \ˈspik.ko\
(tu)   spicchi \ˈspik.ki\
(lui / lei)   spicca \ˈspik.ka\
(noi)   spicchiamo \spik.kjˈa.mo\
(voi)   spiccate \spik.ˈka.te\
(loro)   spiccano \ˈspik.ka.no\
Passé composé
(io)  ho spiccato \o spik.ˈka.to\
(tu)  hai spiccato \ˈai spik.ˈka.to\
(lui / lei)  ha spiccato \a spik.ˈka.to\
(noi)  abbiamo spiccato \ab.bj.ˈa.mo spik.ˈka.to\
(voi)  avete spiccato \a.ˈve.te spik.ˈka.to\
(loro)  hanno spiccato \ˈan.no spik.ˈka.to\
Imparfait
(io)   spiccavo \spik.ˈka.vo\
(tu)   spiccavi \spik.ˈka.vi\
(lui / lei)   spiccava \spik.ˈka.va\
(noi)   spiccavamo \spik.ka.ˈva.mo\
(voi)   spiccavate \spik.ka.ˈva.te\
(loro)   spiccavano \spik.ˈka.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo spiccato \a.ˈve.vospik.ˈka.to\
(tu)  avevi spiccato \a.ˈve.vi spik.ˈka.to\
(lui / lei)  aveva spiccato \a.ˈve.va spik.ˈka.to\
(noi)  avevamo spiccato \a.ve.ˈva.mo spik.ˈka.to\
(voi)  avevate spiccato \a.ve.ˈva.te spik.ˈka.to\
(loro)  avevano spiccato \a.ˈve.va.no spik.ˈka.to\
Passé simple
(io)   spiccai \spik.ˈkai\
(tu)   spiccasti \spik.ˈkas.ti\
(lui / lei)   spiccò \spik.ˈko\
(noi)   spiccammo \spik.ˈkam.mo\
(voi)   spiccaste \spik.ˈkas.te\
(loro)   spiccarono \spik.ˈka.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi spiccato \ˈeb.bi spik.ˈka.to\
(tu)  avesti spiccato \a.ˈves.ti spik.ˈka.to\
(lui / lei)  ebbe spiccato \ˈeb.be spik.ˈka.to\
(noi)  avemmo spiccato \a.ˈvem.mo spik.ˈka.to\
(voi)  aveste spiccato \a.ˈves.te spik.ˈka.to\
(loro)  ebbero spiccato \ˈeb.be.ro spik.ˈka.to\
Futur simple
(io)   spiccherò \spik.ke.ˈro\
(tu)   spiccherai \spik.ke.ˈrai\
(lui / lei)   spiccherà \spik.ke.ˈra\
(noi)   spiccheremo \spik.ke.ˈre.mo\
(voi)   spiccherete \spik.ke.ˈre.te\
(loro)   spiccheranno \spik.ˈke.ran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò spiccato \a.ˈvro spik.ˈka.to\
(tu)  avrai spiccato \a.ˈvrai spik.ˈka.to\
(lui / lei)  avrà spiccato \a.ˈvra spik.ˈka.to\
(noi)  avremo spiccato \a.ˈvre.mo spik.ˈka.to\
(voi)  avrete spiccato \a.ˈvre.te spik.ˈka.to\
(loro)  avranno spiccato \a.vran.no spik.ˈka.to\

Conditionnel modifier

Présent
(io)   spiccherei \spik.ke.ˈrei\
(tu)   spiccheresti \spik.ke.ˈres.ti\
(lui / lei)   spiccherebbe \spik.ke.ˈreb.be\
(noi)   spiccheremmo \spik.ke.ˈrem.mo\
(voi)   spicchereste \spik.ke.ˈres.te\
(loro)   spiccherebbero \spik.ke.ˈreb.be.ro\
Passé
(io)  avrei spiccato \a.ˈvre.i spik.ˈka.to\
(tu)  avresti spiccato \a.ˈvres.ti spik.ˈka.to\
(lui / lei)  avrebbe spiccato \aˈ.vreb.be spik.ˈka.to\
(noi)  avremmo spiccato \a.ˈvrem.mo spik.ˈka.to\
(voi)  avreste spiccato \a.ˈvres.te spik.ˈka.to\
(loro)  avrebbero spiccato \a.ˈvreb.be.ro spik.ˈka.to\

Subjonctif modifier

Présent
che (io)   spicchi \ˈspik.ki\
che (tu)   spicchi \ˈspik.ki\
che (lui / lei)   spicchi \ˈspik.ki\
che (noi)   spicchiamo \spik.kjˈa.mo\
che (voi)   spicchiate \spik.kjˈa.te\
che (loro)   spicchino \ˈspik.ki.no\
Passé composé
che (io)  abbia spiccato \ab.ˈbja spik.ˈka.to\
che (tu)  abbia spiccato \ab.ˈbja spik.ˈka.to\
che (lui / lei)  abbia spiccato \ab.ˈbja spik.ˈka.to\
che (noi)  abbiamo spiccato \ab.bj.ˈa.mo spik.ˈka.to\
che (voi)  abbiate spiccato \ab.bjˈa.te spik.ˈka.to\
che (loro)  abbiano spiccato \ab.ˈbj.a.no spik.ˈka.to\
Imparfait
che (io)   spiccassi \spik.ˈkas.si\
che (tu)   spiccassi \spik.ˈkas.si\
che (lui / lei)   spiccasse \spik.ˈkas.se\
che (noi)   spiccassimo \spik.kas.ˈsi.mo\
che (voi)   spiccaste \spik.ˈkas.te\
che (loro)   spiccassero \spik.ˈkas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi spiccato \a.ˈves.si spik.ˈka.to\
che (tu)  avessi spiccato \a.ˈves.si spik.ˈka.to\
che (lui / lei)  avesse spiccato \a.ˈves.sa spik.ˈka.to\
che (noi)  avessimo spiccato \a.ves.ˈsi.mo spik.ˈka.to\
che (voi)  aveste spiccato \a.ˈves.te spik.ˈka.to\
che (loro)  avessero spiccato \a.ˈves.se.ro spik.ˈka.to\

Impératif modifier