predlžovať

Slovaque

Étymologie

Apparenté à dlhý (« long »).

Verbe

Temps / Mode		Singulier	Pluriel
Infinitif		predlžovať
Présent	1re	predlžujem	predlžujeme
	2e	predlžuješ	predlžujete
	3e	predlžuje	predlžujú
Futur		Futur de byť + predlžovať
Passé	Masculin	predlžoval	predlžovali
	Féminin	predlžovala
	Neutre	predlžovalo
Impératif	1re	—	predlžujme
	2e	predlžuj	predlžujte
Participe présent actif		predlžujúci
Participe passif		predlžovaný
Gérondif		predlžujúc
Nom verbal		predlžovanie
Conjugaison complète

predlžovať \ˈprɛ.dl̩.ʒɔ.vac\ transitif imperfectif (perfectif : predĺžiť)

1. Rallonger, allonger, prolonger (dans l’espace).
2. Prolonger, faire durer.

predlžovať sa pronominal imperfectif (perfectif : predĺžiť sa)

1. Se prolonger, s’allonger.

Antonymes

• skracovať

Références

• predlžovať dans les dictionnaires de l’Institut de linguistique Ľudovít Štúr