Créole guyanais modifier

Étymologie modifier

Du français pouvoir, via ses formes du présent.

Verbe modifier

pouvé

  1. Pouvoir.

Normand modifier

Étymologie modifier

De l’ancien français tardif povoir.

Nom commun modifier

Singulier Pluriel
pouvé pouvièrs
\Prononciation ?\

pouvé \Prononciation ?\ masculin

  1. Pouvoir.
    • La méthe au Douard lî dit dé s’mêfier des pouvièrs d’la chorchiéthe — (Mêfie-té des Monstres! page 24, publié en 2010 par Le Don Balleine, L’Office du Jèrriais. ISBN 978-0-9566289-0-9.)

Références modifier