Kotava modifier

Étymologie modifier

Dérivé de la préposition van (« vers, dans la direction de »).

Verbe modifier

Personne Présent Passé Futur
1re du sing. vankolá vankolayá vankolatá
2e du sing. vankolal vankolayal vankolatal
3e du sing. vankolar vankolayar vankolatar
1re du plur. vankolat vankolayat vankolatat
2e du plur. vankolac vankolayac vankolatac
3e du plur. vankolad vankolayad vankolatad
4e du plur. vankolav vankolayav vankolatav
voir Conjugaison en kotava

vankolá \vankɔˈla\ ou \vankoˈla\ transitif

  1. Affecter, destiner.

Prononciation modifier

Références modifier