Tchèque modifier

Étymologie modifier

 Composé de klenot (« bijou, joyau »), -ní et -ík.

Nom commun modifier

Cas Singulier Pluriel
Nominatif klenotník klenotníci
Génitif klenotníka klenotní
Datif klenotníku
ou klenotníkovi
klenotníkům
Accusatif klenotníka klenotníky
Vocatif klenotníku klenotníci
Locatif klenotníku
ou klenotníkovi
klenotnících
Instrumental klenotníkem klenotníky

klenotník \klɛnɔtɲiːk\ masculin animé (pour une femme, on dit : klenotnice)

  1. Joaillier, bijoutier.

Synonymes modifier

Dérivés modifier

Références modifier