Conjugaison:italien/abbocconare
abbocconare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels modifier
Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | abbocconare | \ab.bok.ko.ˈna.re\ | avere | abbocconato | \a.ˈve.re ab.bok.ko.ˈna.to\ |
Gérondif | abbocconando | \ab.bok.ko.ˈnan.do\ | avendo | abbocconato | \a.ˈven.do ab.bok.ko.ˈna.to\ |
Participe | abbocconante | \ab.bok.ko.ˈnan.te\ | abbocconato | \ab.bok.ko.ˈna.to\ |
Indicatif modifier
Conditionnel modifier
|
|
Subjonctif modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif modifier
|
|