Conjugaison:italien/affaccettare
affaccettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels modifier
Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | affaccettare | \af.fat.tʃet.ˈta.re\ | avere | affaccettato | \a.ˈve.re af.fat.tʃet.ˈta.to\ |
Gérondif | affaccettando | \af.fat.tʃet.ˈtan.do\ | avendo | affaccettato | \a.ˈven.do af.fat.tʃet.ˈta.to\ |
Participe | affaccettante | \af.fat.tʃet.ˈtan.te\ | affaccettato | \af.fat.tʃet.ˈta.to\ |
Indicatif modifier
Conditionnel modifier
|
|
Subjonctif modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif modifier
|
|