Conjugaison:italien/avviluppare
avviluppare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
modifierMode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | avviluppare | \av.vi.lup.ˈpa.re\ | avere | avviluppato | \a.ˈve.re av.vi.lup.ˈpa.to\ |
Gérondif | avviluppando | \av.vi.lup.ˈpan.do\ | avendo | avviluppato | \a.ˈven.do av.vi.lup.ˈpa.to\ |
Participe | avviluppante | \av.vi.lup.ˈpan.te\ | avviluppato | \av.vi.lup.ˈpa.to\ |
Indicatif
modifierConditionnel
modifier
|
|
Subjonctif
modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif
modifier
|
|