Conjugaison:italien/congegnare

congegnare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .


Modes impersonnels modifier

Indicatif modifier

Présent
(io)   congegno \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲo\
(tu)   congegni \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲi\
(lui / lei)   congegna \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲa\
(noi)   congegniamo \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.mo\
(voi)   congegnate \koŋ.dʒeɲˈɲa.te\
(loro)   congegnano \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲa.no\
Passé composé
(io)  ho congegnato \o koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(tu)  hai congegnato \ˈai koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(lui / lei)  ha congegnato \a koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(noi)  abbiamo congegnato \ab.bj.ˈa.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(voi)  avete congegnato \a.ˈve.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(loro)  hanno congegnato \ˈan.no koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
Imparfait
(io)   congegnavo \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.vo\
(tu)   congegnavi \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.vi\
(lui / lei)   congegnava \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.va\
(noi)   congegnavamo \koŋ.dʒeɲ.ɲa.ˈva.mo\
(voi)   congegnavate \koŋ.dʒeɲ.ɲa.ˈva.te\
(loro)   congegnavano \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo congegnato \a.ˈve.vokoŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(tu)  avevi congegnato \a.ˈve.vi koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(lui / lei)  aveva congegnato \a.ˈve.va koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(noi)  avevamo congegnato \a.ve.ˈva.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(voi)  avevate congegnato \a.ve.ˈva.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(loro)  avevano congegnato \a.ˈve.va.no koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
Passé simple
(io)   congegnai \koŋ.dʒeɲ.ˈɲai\
(tu)   congegnasti \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.ti\
(lui / lei)   congegnò \koŋ.dʒeɲ.ˈɲo\
(noi)   congegnammo \koŋ.dʒeɲ.ˈɲam.mo\
(voi)   congegnaste \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.te\
(loro)   congegnarono \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi congegnato \ˈeb.bi koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(tu)  avesti congegnato \a.ˈves.ti koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(lui / lei)  ebbe congegnato \ˈeb.be koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(noi)  avemmo congegnato \a.ˈvem.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(voi)  aveste congegnato \a.ˈves.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(loro)  ebbero congegnato \ˈeb.be.ro koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
Futur simple
(io)   congegnerò \koŋ.dʒeɲ.ɲe.ˈro\
(tu)   congegnerai \koŋ.dʒeɲ.ɲe.ˈrai\
(lui / lei)   congegnerà \koŋ.dʒeɲ.ɲe.ˈra\
(noi)   congegneremo \koŋ.dʒeɲ.ɲe.ˈre.mo\
(voi)   congegnerete \koŋ.dʒeɲ.ɲe.ˈre.te\
(loro)   congegneranno \koŋ.dʒeɲ.ˈɲe.ran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò congegnato \a.ˈvro koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(tu)  avrai congegnato \a.ˈvrai koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(lui / lei)  avrà congegnato \a.ˈvra koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(noi)  avremo congegnato \a.ˈvre.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(voi)  avrete congegnato \a.ˈvre.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
(loro)  avranno congegnato \a.vran.no koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\

Conditionnel modifier

Subjonctif modifier

Présent
che (io)   congegni \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲi\
che (tu)   congegni \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲi\
che (lui / lei)   congegni \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲi\
che (noi)   congegniamo \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.mo\
che (voi)   congegniate \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.te\
che (loro)   congegnino \koŋ.ˈdʒeɲ.ɲi.no\
Passé composé
che (io)  abbia congegnato \ab.ˈbja koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (tu)  abbia congegnato \ab.ˈbja koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (lui / lei)  abbia congegnato \ab.ˈbja koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (noi)  abbiamo congegnato \ab.bj.ˈa.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (voi)  abbiate congegnato \ab.bjˈa.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (loro)  abbiano congegnato \ab.ˈbj.a.no koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
Imparfait
che (io)   congegnassi \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.si\
che (tu)   congegnassi \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.si\
che (lui / lei)   congegnasse \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.se\
che (noi)   congegnassimo \koŋ.dʒeɲ.ɲas.ˈsi.mo\
che (voi)   congegnaste \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.te\
che (loro)   congegnassero \koŋ.dʒeɲ.ˈɲas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi congegnato \a.ˈves.si koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (tu)  avessi congegnato \a.ˈves.si koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (lui / lei)  avesse congegnato \a.ˈves.sa koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (noi)  avessimo congegnato \a.ves.ˈsi.mo koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (voi)  aveste congegnato \a.ˈves.te koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\
che (loro)  avessero congegnato \a.ˈves.se.ro koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\

Impératif modifier