Conjugaison:italien/sfaccettare
sfaccettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels modifier
Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | sfaccettare | \sfat.tʃet.ˈta.re\ | avere | sfaccettato | \a.ˈve.re sfat.tʃet.ˈta.to\ |
Gérondif | sfaccettando | \sfat.tʃet.ˈtan.do\ | avendo | sfaccettato | \a.ˈven.do sfat.tʃet.ˈta.to\ |
Participe | sfaccettante | \sfat.tʃet.ˈtan.te\ | sfaccettato | \sfat.tʃet.ˈta.to\ |
Indicatif modifier
Conditionnel modifier
|
|
Subjonctif modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif modifier
|
|