Conjugaison:italien/sovraimporre
sovraimporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels modifier
Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | sovraimporre | \so.vra.im.ˈpor.re\ | avere | sovraimposto | \a.ˈve.re so.vra.im.ˈpo.sto\ |
Gérondif | sovraimponendo | \so.vra.im.po.ˈnen.do\ | avendo | sovraimposto | \a.ˈven.do so.vra.im.ˈpo.sto\ |
Participe | sovraimponente | \so.vra.im.po.ˈnen.te\ | sovraimposto | \so.vra.im.ˈpo.sto\ |
Indicatif modifier
Conditionnel modifier
|
|
Subjonctif modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif modifier
|
|