Conjugaison:italien/sovresporre
sovresporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels modifier
Mode | Présent | Passé | |||
---|---|---|---|---|---|
Infinitif | sovresporre | \so.vre.ˈspor.re\ | avere | sovresposto | \a.ˈve.re so.vre.ˈspo.sto\ |
Gérondif | sovresponendo | \so.vre.ˈspo.ˈnen.do\ | avendo | sovresposto | \a.ˈven.do so.vre.ˈspo.sto\ |
Participe | sovresponente | \so.vre.ˈspo.ˈnen.te\ | sovresposto | \so.vre.ˈspo.sto\ |
Indicatif modifier
Conditionnel modifier
|
|
Subjonctif modifier
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Impératif modifier
|
|